Osoby
Maroš Kalný, otec
Milena Kalná, matka
Nina, dcéra
Samo, syn
Bobo, eštebák (so stredoslovenským akcentom)
Dodo, eštebák (s východoslovenským akcentom)
Hlas Boží
Bursna
Martin
Hlas telefónnej manipulátorky
Hlas šéfa
Jednotlivé dialógy v hre prebiehajú prostredníctvom telefonického spojenia. Tento spôsob použitia techniky by nemal obmedzovať vizuálnu predstavu a tvorbu scénického obrazu. Telefón a telefonáty je v tomto prípade vhodnejšie považovať za metaforu ľudskej osamelosti a túžbu po tom ‘druhom’. Ponechávam preto na schopnostiach realizátorov, akým spôsobom sprítomnia jednotlivé situácie v scénickom priestore, avšak s prianím, aby im technika ich predstavu uľahčila. V žiadnom prípade by ich nemala obmedzovať.
1. obraz
Pracovňa v panelákovom byte, zariadená normalizačným štýlom. Za pracovným stolom sedí Maroš Kalný a číta. Krúti hlavou, vzdychá, prejavuje vnútornú nespokojnosť.
Kalný (čita, potom prudko vstane) „V rámci tohoto spôsobu vertikálneho spojenia rozvrhnutých čiastok modelovania akcie, a to i v prípade uskutočňujúcom sa v jednotnom myšlienkovom priestore, aj keď každý v inej rovine, vzájomne spolu i proti sebe…“ To je hovadina… (Sadne si) No nie, to je kravina (číta) „onú jednotu utvárajúcu sa v hre spolu i proti sebe, v rámci svojich rolí, tak akoby konali pri modelovaní seba samého i postav, keby bývali boli spoločne vzájomne spolu i proti sebe…,“ toto je absolútna kravina… Bože a nemá konca… Veta na celú stranu, veta na jednu stranu. Tomu ani pánboh nemôže rozumieť. „…keby bývali boli spoločne vzájomne spolu i proti sebe, a to spôsobom buď ‘akože’ alebo nijako.“ BOŽE – no nie, ten by sa s tým určite nepáral. Utiekol by od toho. (Zarazí sa, zmierni) Neutiekol síce, ale nečítal by to. Zato ja musím! Musím tieto grafomanské cance lúštiť. Prečo to nedal tým svojim, domácim. Doporučili by mu to bez mihnutia. Prečo mne… „Keby bývali boli spoločne vzájomne spolu i proti sebe, a to spôsobom buď akože alebo nijako…“ Prečo zase ja (pozrie hore), prečo ma tým obťažuje. (Cituje) Nebudem to čítať! Bursna… ty si normálne hovado… Nebudem… Poser sa, Bursna, nebudem a hotovo!
Zazvoní telefón.
Kalný Kalný, prosím.
V priestore sa objaví hlava. Štylizovaný zaliečavý modulovaný hlas.
Bursna Bursna! Tak ako sa darí? No ide to ide??
Kalný Dobrý deň, pán kolega. Viete… práve to čítam.
Bursna Určite si s tým dávate veľa námahy.
Kalný No… Dá sa to tak povedať, a to som ešte iba na začiatku…
Bursna No iste uznáte, že moje nasadenie v tejto situácií… je jednoznačné, čo myslíte…?
Kalný Hm… celkom ale nerozumiem… čo ste mysleli napríklad tým: „…spoločne vzájomne spolu i proti sebe, a to spôsobom buď akože alebo nijako…“
Bursna No to je predsa jasné! Nás predsa nezaujíma osobný život jednotlivca. Nebudeme sa venovať kadejakým psychologizmom a spirituálnym avantúram nového meštiaka. Kde akým nulám!
Kalný Aha… To ale nevysvetľuje…
Bursna Pán kolega, chcete byť jednička, nie nula. Tak sa snažte. Verím, že všetko zvládnete. Nezabúdajte, že univerzita je spoločenstvo… (Nevie si spomenúť)
Kalný Spoločenstvo más…
Bursna Prosím vás, spoločenstvo NÁS. Niekoľkokrát som to predsa zdôraznil. Pedagóg, to je bohatá nevesta, musí mať vždy čo ponúknuť. Vy mi určite rozumiete. A chápte to ako príležitosť. Bude vhodné priebežne komunikovať. Až do konečného výsledku.
Kalný V prípade každej nejasnosti sa mám na vás obrátiť?
Bursna Iste ukážete schopnosti, ktoré vám otvoria cestu. Takých ako vy potrebujeme.
Kalný (pokus o žart) Takým ako ja vraj hovoríte „naplavenina“.
Bursna Pán kolega, ste tu síce nový, ale bez žartov, spolieham na vás.
Kalný (zloží slúchadlo, pauza) To snáď ani nie je pravda. Jeho (cituje) „nezaujímajú problémy nového rodiaceho sa meštiaka, ale musíme ísť cestou spoločne vzájomne spolu i proti sebe buď akože alebo nijako…“ Inak? Kto je tu nový meštiak? Ja, lebo tomu nerozumiem. Nie náhodou on? Noví normalizovaní meštiaci, ako bohaté nevesty slov?! Na čom zbohatli tieto bohaté nevesty?! Na kecoch? Čo všetko už znormalizovali? Jazyk? A ja mám byť normalizačná službička. A keď prestane naplavenina slúžiť, normalizačný kopanec!
Zvonenie telefónu, Kalný zdvihne.
Kalný (prísne) Myslím pán kolega, a to myslím maximálne vážne, že by ste sa k tej práci mali ešte vrátiť!
Hlas telefónnej manipulátorky Máte hovor na účet volaného, z Londýna. Prijímate hovor?
Kalný (zaskočený) Prosím??… Áno, samozrejme…
Nina Nina! Ahoj, otec. Mama je doma?
Kalný Je v nemocnici… s ušami. Zase zápal… v nedeľu ju pôjdeme pozrieť. (Spamätá sa) Nina? O koľkej prídeš.
Nina Otec, nebudem zdržiavať,
Kalný Len zdržiavaj…?
Nina …aby si veľa neplatil.
Kalný Ty máš ale starosti. Rozprávaj… ako sa máš?
Nina No… Oco, nevrátim sa.
Pauza.
Kalný Čo to trepeš?!
Nina Požiadala som o azyl, tu v Londýne.
Kalný Čo kecáš?! Pomiatla si sa, alebo? Ty si myslíš, že tam z teba padnú na riť, alebo čo.
Nina Nie, nepadnú –
Kalný Ani tu sme z teba nepadli. A radi by sme boli.
Nina Už nechcem takto… Nechcem.
Kalný Ako? Čo, nechceš…?! Vyvrátiš sa na chrbát a začneš kopať nohami ako šteňa. Ako vždy! Ja chcem toto, ja hento nechcem. Kde asi podľa tebe žiješ!?
Nina Práve teraz som v Londýne.
Kalný A kde podľa teba asi žijem ja? Myslíš, že iba ty máš toho dosť, čo? Si jediná, ktorej všetko tu lezie na nervy, čo?!
Nina Otec, tento rozhovor môžu odpočúvať. Čo asi aj robia.
Pauza.
Kalný (predstiera) Okamžite sa zbalíš, zbalíš tie svoje ssss…ssaky paky a prídeš. Rozumieš!!! Čo si sa načisto zbláznila!? Čo všetko ti tam tí kapitalisti vymenili? Máš v hlave silikón?! Z toho ale oni robia kozy, kozy, nie mozog. (Pauza) Si tam?
Nina …Áno, som… Už by sme mali končiť.
Kalný Áno mali by sme skončiť!
Nina Neboj sa, všetko bude dobré.
Kalný Sladké reči si nechaj pre seba. Budeš ich ešte potrebovať v cudzom svete.
Nina Mám aj svoj život.
Kalný Výborne, fantasticky a toto s ním robíš! Čo ti tu chýbalo, všetko máš,… aj Londýn som ti zariadil.
Nina Viem. Zariadiš všetko, ale ja chcem stáť na vlastný nohách.
Kalný Preboha! Čo sú toto za frázy. Ani päť minút na nich nestojíš a už hovoríš nezmysly.
Nina A toto nie je fráza?!
Kalný Ty si myslíš, že po tomto ma nechajú na škole?
Nina Otec, ale takto sa to nedá. Ja predsa nemôžem byť zodpovedná za všetko toto svinstvo.
Kalný Výborne! Krič, poriadne to éteru, aby to všetci počuli. (Stíši hlas) Keď som ti pomohol na školu…
Nina Ale ja sa nechcem s tebou hádať.
Kalný Aspoň mi netvrď, že sa rozhoduješ sama za seba. Nikdy nerozhoduješ iba sama za seba! Rozumieš! Nikdy!!! Nakoniec to za teba vždy niekto odskáče! VŽDY TO ZA TEBA NIEKTO ODSKÁČE! Zapamätaj si to, vrátane mňa.
Nina Asi by sme mali skončiť… Mohla som ti napísať, ale… Nesmieš sa na mňa hnevať. Veď ty si už poradíš. Vždy si to vedel. Keď ťa zavolajú na ten… stranícky výbor, jednoducho sa ma zriekneš a hotovo…
Kalný Čo…?
Nina A povedz to aj mame.
Kalný Ako jej to mám? Teraz?… Je v nemocnici!
Nina Niečo vymysli. A nebudem volať, aby si nemal opletačky. Fakt sa nehnevaj.
Zloženie slúchadla.
Kalný Preboha, ešte aj do Londýna som ju musel vykopať. Bola by zhnila v posteli, z ktorej pomaly už ani nevstávala. Po dvoch rokoch v jazykovke po anglicky nevedela ani len ceknúť. Keď niekto áno, tak ona určite nie. A takto to dopadne… spoločne vzájomne spolu i proti sebe buď akože alebo nijako… Ako inak!!!
Zvonenie telefónu, Kalný zdvihne.
Kalný Nina…? Nina to si ty…? NINA!!! (Rozlieha sa v priestore)
Rezonuje prázdny éter. V pozadí nezrozumiteľný rozhovor Doda a Boba. Postupne zoslabuje.
Zmena retro.
Bursna (modulovaný hlas) Chcel som pomôcť, vlastne som tým bol i poverený. Z najvyšších miest, aby som vám pomohol usadiť sa. Chcel som, ale keď vy ani ten posudok, pán kolega, ste neboli ochotný. Čo potom už len ja môžem? Postaviť sa proti uzneseniu? (Zmena – do pléna) Preto je súdruhovia už načase prestať s podporou tých, ktorí aj napriek svojej vysokej odbornosti nie sú schopní vychovávať svoje deti v duchu socialistického vlastenectva a oddanosti našej strane a vláde, ale k obdivu imperializmu a kapitalistického zriadenia…
Kalný (stojí pred telefónom) Nina, to si nemala. Dlho hľadali moje citlivé miesto, dosť dlho. A ty si im ho ukázala. Áno ty, Nina! Už nikdy sa takto so mnou nerozprávaj! Nikdy nerozumieš! V telefóne o svinstve, že máš toho dosť a tak. Tu nie sme v Anglicku! Tu treba aj vedieť držať hubu! (Zdvihne telefón, ozve sa nekonečný pulz vesmíru) Nina, vlastne sa na teba nehnevám. Hnevám sa na tvoju poslednú vetu
Retrospektívny hlas Niny: Jednoducho sa ma zriekneš a hotovo.
Kalný Nepoddám sa im, rozumieš. Budem vzdorovať! Dal som si inzerát. „Profesor prijme akúkoľvek prácu.“ Strašne ich to nasralo. Keby si ich videla, Bursnu, ale všetkých, Halušku, Pijalu, Omrzlého aj tých dvoch Padlíka a Kraba. Skvostný pohľad. Normalizačná úderka v depresii. ZAVOLAJ PREBOHA!! (Echo)
[…]
